定义1 设有两个
m
×
n
m \times n
m×n 矩阵
A
=
(
a
i
j
)
\boldsymbol{A} = (a_{ij})
A=(aij) 和
B
=
(
b
i
j
)
\boldsymbol{B} = (b_{ij})
B=(bij),那么 矩阵
A
\boldsymbol{A}
A 和
B
\boldsymbol{B}
B 的和 记作
A
+
B
\boldsymbol{A} + \boldsymbol{B}
A+B,规定为
A
+
B
=
(
a
11
+
b
11
a
12
+
b
12
⋯
a
1
n
+
b
1
n
a
21
+
b
21
a
22
+
b
22
⋯
a
2
n
+
b
2
n
⋮
⋮
⋮
a
m
1
+
b
m
1
a
m
2
+
b
m
2
⋯
a
m
n
+
b
m
n
)
\boldsymbol{A} + \boldsymbol{B} =
只有当两个矩阵是同型矩阵时,这两个矩阵才能进行加法运算。
矩阵的加法运算满足下列运算规律(设 A \boldsymbol{A} A、 B \boldsymbol{B} B、 C \boldsymbol{C} C 都是 m × n m \times n m×n 矩阵):
设矩阵
A
=
(
a
i
j
)
\boldsymbol{A} = (a_{ij})
A=(aij),记
−
A
=
(
−
a
i
j
)
-\boldsymbol{A} = (-a_{ij})
−A=(−aij),
−
A
-\boldsymbol{A}
−A 称为矩阵
A
\boldsymbol{A}
A 的负矩阵,显然有
A
+
(
−
A
)
=
0
\boldsymbol{A} + (-\boldsymbol{A}) = 0
A+(−A)=0
于是有矩阵减法的定义如下:
定义2 规定矩阵的减法为
A
−
B
=
A
+
(
−
B
)
\boldsymbol{A} - \boldsymbol{B} = \boldsymbol{A} + (-\boldsymbol{B})
A−B=A+(−B)
定义3 数
λ
\lambda
λ 与矩阵
A
\boldsymbol{A}
A 的乘积记作
λ
A
\lambda \boldsymbol{A}
λA 或
A
λ
\boldsymbol{A} \lambda
Aλ,规定为
λ
A
=
A
λ
=
(
λ
a
11
λ
a
12
⋯
λ
a
1
n
λ
a
21
λ
a
22
⋯
λ
a
2
n
⋮
⋮
⋮
λ
a
m
1
λ
a
m
2
⋯
λ
a
m
n
)
\lambda \boldsymbol{A} = \boldsymbol{A} \lambda =
数乘矩阵满足下列运算规律(设
A
\boldsymbol{A}
A、
B
\boldsymbol{B}
B 为
m
×
n
m \times n
m×n 矩阵,
λ
\lambda
λ、
μ
\mu
μ 为数):
矩阵加法与数乘矩阵统称为矩阵的线性运算。
定义4 设
A
=
(
a
i
j
)
\boldsymbol{A} = (a_{ij})
A=(aij) 是一个
m
×
s
m \times s
m×s 矩阵,
B
=
(
b
i
j
)
\boldsymbol{B} = (b_{ij})
B=(bij) 是一个
s
×
n
s \times n
s×n 矩阵,那么规定 矩阵
A
\boldsymbol{A}
A 与矩阵
B
\boldsymbol{B}
B 的乘积 是一个
m
×
n
m \times n
m×n 矩阵
C
=
(
c
i
j
)
\boldsymbol{C} = (c_{ij})
C=(cij),其中
c
i
j
=
a
i
1
b
1
j
+
a
i
2
b
2
j
+
⋯
+
a
i
s
b
s
j
=
∑
k
=
1
s
a
i
k
b
k
j
(
i
=
1
,
2
,
⋯
,
m
;
j
=
1
,
2
,
⋯
,
n
)
c_{ij} = a_{i1} b_{1j} +a_{i2} b_{2j} + \cdots + a_{is} b_{sj} = \sum_{k=1}^s a_{ik} b_{kj} \hspace{1em} (i=1,2,\cdots,m;j=1,2,\cdots,n)
cij=ai1b1j+ai2b2j+⋯+aisbsj=k=1∑saikbkj(i=1,2,⋯,m;j=1,2,⋯,n)
并将此乘积记作
C
=
A
B
\boldsymbol{C} = \boldsymbol{A} \boldsymbol{B}
C=AB
以上定义表明,矩阵
A
B
=
C
\boldsymbol{A} \boldsymbol{B} = \boldsymbol{C}
AB=C 的
(
i
,
j
)
(i,j)
(i,j) 元
c
i
j
c_{ij}
cij 就是
A
\boldsymbol{A}
A 的第
i
i
i 行与
B
\boldsymbol{B}
B 的第
j
j
j 列的乘积。
需要注意的是:
矩阵的乘法虽不满足交换律,但仍然满足下列结合律和分配律(假设运算都是可行的):
对于单位矩阵
E
E
E,容易验证
E
m
A
m
×
n
=
A
m
×
n
,
A
m
×
n
E
n
=
A
m
×
n
\boldsymbol{E}_m \boldsymbol{A}_{m \times n} = \boldsymbol{A}_{m \times n}, \hspace{1em} \boldsymbol{A}_{m \times n} \boldsymbol{E}_n = \boldsymbol{A}_{m \times n}
EmAm×n=Am×n,Am×nEn=Am×n
或简写成
E
A
=
A
E
=
A
\boldsymbol{E} \boldsymbol{A} = \boldsymbol{A} \boldsymbol{E} = \boldsymbol{A}
EA=AE=A
可见单位矩阵
E
E
E 在矩阵乘法中的作用类似于数
1
1
1。
矩阵
λ
E
=
(
λ
λ
⋱
λ
)
\lambda \boldsymbol{E} =
称为 纯量阵。由
(
λ
E
)
A
=
λ
A
(\lambda \boldsymbol{E}) \boldsymbol{A} = \lambda \boldsymbol{A}
(λE)A=λA,
A
(
λ
E
)
=
λ
A
\boldsymbol{A} (\lambda \boldsymbol{E}) = \lambda \boldsymbol{A}
A(λE)=λA,可知纯量阵
λ
E
\lambda \boldsymbol{E}
λE 于矩阵
A
\boldsymbol{A}
A 的乘积等于数
λ
\lambda
λ 与
A
\boldsymbol{A}
A 的乘积。
当
A
\boldsymbol{A}
A 为
n
n
n 阶方阵时,有
(
λ
E
n
)
A
n
=
λ
A
n
=
A
n
(
λ
E
n
)
(\lambda \boldsymbol{E}_n) \boldsymbol{A}_n = \lambda \boldsymbol{A}_n = \boldsymbol{A}_n (\lambda \boldsymbol{E}_n)
(λEn)An=λAn=An(λEn)
表明纯量阵与任何同阶方阵都是可交换的。
根据矩阵的乘法,定义矩阵的幂。设
A
\boldsymbol{A}
A 是
n
n
n 阶方阵,定义
A
1
=
A
,
A
2
=
A
1
A
1
,
⋯
,
A
k
+
1
=
A
k
A
1
\boldsymbol{A}^1 = \boldsymbol{A}, \hspace{1em} \boldsymbol{A}^2 = \boldsymbol{A}^1 \boldsymbol{A}^1, \hspace{1em} \cdots, \hspace{1em} \boldsymbol{A}^{k+1} = \boldsymbol{A}^k \boldsymbol{A}^1
A1=A,A2=A1A1,⋯,Ak+1=AkA1
其中
k
k
k 为正整数,这就是说,
A
k
\boldsymbol{A}^k
Ak 就是
k
k
k 个
A
\boldsymbol{A}
A 连乘。显然只有方阵的幂才有意义。
由于矩阵乘法适合结合律,所以矩阵的幂满足以下运算规律:
其中 k k k、 l l l 为正整数。
需要注意的是:对于两个 n n n 阶矩阵 A \boldsymbol{A} A 与 B \boldsymbol{B} B,一般来说 ( A B ) k ≠ A k B k (\boldsymbol{A} \boldsymbol{B})^k \ne \boldsymbol{A}^k \boldsymbol{B}^k (AB)k=AkBk,只有当 A \boldsymbol{A} A 与 B \boldsymbol{B} B 可交换时,才有 ( A B ) k = A k B k (\boldsymbol{A} \boldsymbol{B})^k = \boldsymbol{A}^k \boldsymbol{B}^k (AB)k=AkBk。
定义5 把矩阵 A \boldsymbol{A} A 的行换成同序数的列得到一个新矩阵,叫做 A \boldsymbol{A} A 的 转置矩阵,记作 A T \boldsymbol{A}^T AT。
矩阵的转置也是一种运算,满足下述运算规律(假设运算都是可行的):
性质 ( A B ) T = B T A T (\boldsymbol{A} \boldsymbol{B})^T = \boldsymbol{B}^T \boldsymbol{A}^T (AB)T=BTAT。
证明 设
A
=
(
a
i
j
)
m
×
s
\boldsymbol{A} = (a_{ij})_{m \times s}
A=(aij)m×s、
B
=
(
b
i
j
)
s
×
n
\boldsymbol{B} = (b_{ij})_{s \times n}
B=(bij)s×n,记
A
B
=
C
=
(
c
i
j
)
m
×
n
\boldsymbol{A} \boldsymbol{B} = \boldsymbol{C} = (c_{ij})_{m \times n}
AB=C=(cij)m×n,
B
T
A
T
=
D
=
(
d
i
j
)
n
×
m
\boldsymbol{B}^T \boldsymbol{A}^T = \boldsymbol{D} = (d_{ij})_{n \times m}
BTAT=D=(dij)n×m,于是有
c
j
i
=
∑
k
=
1
s
=
a
j
k
b
k
i
c_{ji} = \sum_{k=1}^s = a_{jk} b_{ki}
cji=k=1∑s=ajkbki
而
B
T
\boldsymbol{B}^T
BT 的第
i
i
i 行为
(
b
1
i
,
⋯
,
b
s
i
)
(b_{1i},\cdots,b_{si})
(b1i,⋯,bsi),
A
T
\boldsymbol{A}^T
AT 的第
j
j
j 列为
(
a
j
1
,
⋯
,
a
j
s
)
(a_{j1},\cdots,a_{js})
(aj1,⋯,ajs),因此
d
i
j
=
∑
k
=
1
s
b
k
i
a
j
k
=
∑
k
=
1
s
a
j
k
b
k
i
d_{ij} = \sum_{k=1}^s b_{ki} a_{jk} = \sum_{k=1}^s a_{jk} b_{ki}
dij=k=1∑sbkiajk=k=1∑sajkbki
所以
d
i
j
=
c
j
i
(
i
=
1
,
2
,
⋯
,
n
;
j
=
1
,
2
,
⋯
,
m
)
d_{ij} = c_{ji} \hspace{1em} (i=1,2,\cdots,n;j=1,2,\cdots,m)
dij=cji(i=1,2,⋯,n;j=1,2,⋯,m)
即
D
=
C
T
\boldsymbol{D} = \boldsymbol{C}^T
D=CT,亦即
B
T
A
T
=
(
A
B
)
T
\boldsymbol{B}^T \boldsymbol{A}^T = (\boldsymbol{A} \boldsymbol{B})^T
BTAT=(AB)T。
设
A
\boldsymbol{A}
A 为
n
n
n 阶方阵,如果满足
A
T
=
A
\boldsymbol{A}^T = \boldsymbol{A}
AT=A,即
a
j
i
=
a
i
j
(
i
,
j
=
1
,
2
,
⋯
,
n
)
a_{ji} = a_{ij} \hspace{1em} (i,j=1,2,\cdots,n)
aji=aij(i,j=1,2,⋯,n)
那么
A
\boldsymbol{A}
A 称为 对称矩阵,简称 对称阵。对称矩阵的特点是:它的元素以对角线为对称轴对应相等。
定义6 由 n n n 阶方阵 A \boldsymbol{A} A 的元素所构成的行列式(各元素的位置不变),称为 方阵 A \boldsymbol{A} A 的行列式,记作 det A \det \boldsymbol{A} detA 或 ∣ A ∣ |\boldsymbol{A}| ∣A∣。
应该注意,方阵与行列式是两个不同的概念, n n n 阶方阵是 n 2 n^2 n2 个数按一定方式排成的数表,而 n n n 阶行列式则是这些数按一定的运算法则所确定的一个数。
由 A \boldsymbol{A} A 确定 ∣ A ∣ |\boldsymbol{A}| ∣A∣ 的这个运算满足下列运算规律(设 A \boldsymbol{A} A、 B \boldsymbol{B} B 为 n n n 阶方阵, λ \lambda λ 为数):
需要注意的是:对于
n
n
n 阶矩阵
A
\boldsymbol{A}
A、
B
\boldsymbol{B}
B,一般来说
A
B
≠
B
A
\boldsymbol{A} \boldsymbol{B} \ne \boldsymbol{B} \boldsymbol{A}
AB=BA,但总有
∣
A
B
∣
=
∣
B
A
∣
|\boldsymbol{A} \boldsymbol{B}| = |\boldsymbol{B} \boldsymbol{A}|
∣AB∣=∣BA∣
性质:
∣
A
B
∣
=
∣
A
∣
∣
B
∣
|\boldsymbol{A} \boldsymbol{B}| = |\boldsymbol{A}| |\boldsymbol{B}|
∣AB∣=∣A∣∣B∣
证明 设
A
=
(
a
i
j
)
n
×
n
\boldsymbol{A} = (a_{ij})_{n \times n}
A=(aij)n×n,
B
=
(
b
i
j
)
n
×
n
\boldsymbol{B} = (b_{ij})_{n \times n}
B=(bij)n×n。记
2
n
2n
2n 阶行列式
D
=
∣
a
11
⋯
a
1
n
0
⋯
0
⋮
⋮
⋮
⋮
a
n
1
⋯
a
n
n
0
⋯
0
−
1
⋯
0
b
11
⋯
b
1
n
⋮
⋮
⋮
⋮
0
⋯
−
1
b
n
1
⋯
b
n
n
∣
=
∣
A
O
−
E
B
∣
D =
由 “阶梯状行列式的性质” 可知,
D
=
∣
A
∣
∣
B
∣
D = |\boldsymbol{A}| |\boldsymbol{B}|
D=∣A∣∣B∣。现将
D
D
D 中以
b
11
b_{11}
b11 乘第
1
1
1 列,
b
21
b_{21}
b21 乘第
2
2
2 列,……,
b
n
1
b_{n1}
bn1 乘第
n
n
n 列都加到第
n
+
1
n+1
n+1 列上;再以
b
12
b_{12}
b12 乘第
1
1
1 列,……,
b
n
2
b_{n2}
bn2 乘第
n
n
n 列都加到第
n
+
2
n+2
n+2 列上;……;最后以
b
1
n
b_{1n}
b1n 乘第
1
1
1 列,……,
b
n
n
b_{nn}
bnn 乘第
n
n
n 列都加到第
2
n
2n
2n 列上,即
D
=
c
n
+
1
+
b
11
c
1
+
⋯
b
n
1
c
n
∣
a
11
⋯
a
1
n
a
11
b
11
+
a
12
b
21
+
⋯
+
a
1
n
b
n
1
⋯
0
⋮
⋮
⋮
⋮
a
n
1
⋯
a
n
n
a
n
1
b
11
+
a
n
2
b
21
+
⋯
+
a
n
n
b
n
1
⋯
0
−
1
⋯
0
0
⋯
b
1
n
⋮
⋮
⋮
⋮
0
⋯
−
1
0
⋯
b
n
n
∣
⋯
=
c
2
n
+
b
1
n
c
1
+
⋯
b
n
n
c
n
∣
a
11
⋯
a
1
n
a
11
b
11
+
a
12
b
21
+
⋯
+
a
1
n
b
n
1
⋯
a
11
b
1
n
+
a
12
b
2
n
+
⋯
+
a
1
n
b
n
n
⋮
⋮
⋮
⋮
a
n
1
⋯
a
n
n
a
n
1
b
11
+
a
n
2
b
21
+
⋯
+
a
n
n
b
n
1
⋯
a
n
1
b
1
n
+
a
n
2
b
2
n
+
⋯
+
a
n
n
b
n
n
−
1
⋯
0
0
⋯
0
⋮
⋮
⋮
⋮
0
⋯
−
1
0
⋯
0
∣
=
∣
A
X
−
E
O
∣
其中
n
n
n 阶矩阵
X
=
(
x
i
j
)
\boldsymbol{X} = (x_{ij})
X=(xij),因
x
i
j
=
∑
k
=
1
n
a
i
k
b
k
j
x_{ij} = \sum_{k=1}^n a_{ik} b_{kj}
xij=∑k=1naikbkj,知
X
=
A
B
\boldsymbol{X} = \boldsymbol{A} \boldsymbol{B}
X=AB。再对上式最后一个行列式作
n
n
n 次行对换:
r
1
↔
r
n
+
1
r_1 \leftrightarrow r_{n+1}
r1↔rn+1,
r
2
↔
r
n
+
2
r_2 \leftrightarrow r_{n+2}
r2↔rn+2,……,
r
n
↔
r
2
n
r_n \leftrightarrow r_{2n}
rn↔r2n,得
D
=
(
−
1
)
n
∣
−
E
O
A
X
∣
=
(
−
1
)
n
∣
E
∣
∣
X
∣
=
(
−
1
)
n
(
−
1
)
n
∣
X
∣
=
∣
X
∣
=
∣
A
B
∣
D = (-1)^n
得证。
行列式
∣
A
∣
|\boldsymbol{A}|
∣A∣ 的各个元素的代数余子式
A
i
j
A_{ij}
Aij 所构成的如下的矩阵
A
∗
=
(
A
11
A
21
⋯
A
n
1
A
12
A
22
⋯
A
n
2
⋮
⋮
⋮
A
1
n
A
2
n
⋯
A
n
n
)
\boldsymbol{A}^* =
称为矩阵
A
\boldsymbol{A}
A 的 伴随矩阵,简称 伴随阵。
性质1 A A ∗ = A ∗ A = ∣ A ∣ E \boldsymbol{A} \boldsymbol{A}^* = \boldsymbol{A}^* \boldsymbol{A} = |\boldsymbol{A}| \boldsymbol{E} AA∗=A∗A=∣A∣E。
证明 设
A
=
(
a
i
j
)
\boldsymbol{A} = (a_{ij})
A=(aij),记
A
A
=
(
b
i
j
)
\boldsymbol{A} \boldsymbol{A}^ = (b_{ij})
AA=(bij),则
b
i
j
=
a
i
1
A
j
1
+
a
i
2
A
j
2
+
⋯
+
a
i
n
A
j
n
=
{
∣
A
∣
,
i
=
j
0
,
i
≠
j
b_{ij} = a_{i1} A_{j1} + a_{i2} A_{j2} + \cdots + a_{in} A_{jn} =
故
A
A
∗
=
(
∣
A
∣
∣
A
∣
⋱
∣
A
∣
)
=
∣
A
∣
E
\boldsymbol{A} \boldsymbol{A}^* =
类似有
A
∗
A
=
∣
A
∣
E
\boldsymbol{A}^* \boldsymbol{A} = |\boldsymbol{A}| \boldsymbol{E}
A∗A=∣A∣E